Najčírejšom náhodou, včera, ja - zazdechnutá na gauči sa vyvaľujúca entita- prepínam kanály a aj mi z toho prepína. Mythbusters na Discovery už dokázali, že farmárske montérky naozaj môžu vybuchovať a prefiltrovaný fritovací olej môže poháňať dieslový motor, sci-fi seriál Farscape som prepla najrýchlejšie, ako to šlo, lebo po pracovnom týždni som na také magoriny fakt nemala náladu, keď tu zrazu počujem že: I´m feeeeeeeeeelling supersonic, giiiiiiiiiive me gin and tonic... koniec citátu.
Totálna eufória!
Jedna z mála celkom schopných hudobných staníc práve oblažovala éter TOP 10 Oasis. Zahmýrila som sa na gauči, polosadla som si, aby som uvolnila hlasivky a mohla zaťahovať s Liamom Gallagherom, lennonky zahrabané niekde v bordeli pod posteľou som vyhrabovať nešla.
Kokos! Ale chápete? OASIS!
Zrazu som sa vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch cítila ako babička sediaca na pôdstení s mačkou na kolenách a spomínajúca na časy dávno minulé, keď s mládencami topili moreny a hontŕlali sa na dožinkových vozoch po celom chotári.
To som mala asi šestnásť a s kamoškou Bertou sme prežívali vrchol našej speváckej kariéry v školských wéckach, kde bola najlepšia akustika, až kým nás odtiaľ nevyhadzovala upratovačka výhražne za zaháňajúc mopom.
Songbird bola moja songa, krátka, jednoduchá, tri akordy-dovi, ale milovala som ju a bola som schopná dávať ju desať krát po sebe. Fantastická Masterplan, v ktorej som sa zabuchla do Noelovho hlasu, úžasná Champagne Supernova a totálny nářez Morning Glory a D´you know what I mean. Všetko pesničky, ktoré už v časoch mojej závislosti boli starými pákami, napriek tomu sa mi uvoľňujú mraky endorfínov, ešte keď ich počujem dnes. Čo sme sa naziapali Wonderwall na chodbe pri skrinkách...
Je leto, čakáme kým sa dostaneme na rad na maturitu z angliny, ani nás nenapadne niečo si opakovať. Sedíme na schodoch pred gymplom s hotdogmi v ruke a ťaháme Live forever.
Aké symbolické.
Komentáre
:-)
mile
a čo ty deva
Aj som sa ťa pýtal nocou kde je stanica, ale si ufujazdila, ako mne vlak následne :)