sinead

Stojím si na zastávke veselo o siedmej ráno a čakám na autobus, ktorý by ma po dráhe s rýchlosťou v a za čas t dopravil z miesta A do miesta B, aby som tam mohla absolvovať skúšku zo štatistiky. Prichádza dedinská linka, na ktorú flochnem pohľadom a nechám ju odísť s tým, že veď mne predsa ide diaľkáč-priame spojenie z tejto zašednutej a, ako by bol býval shooty povedal, keby to tu bol býval poznal, zaprdenej dediny do Bystrice. Dedinský bus je v pulp-fiction a ja čakám. A čo je divnejšie, čakám sama.

Nedá mi to, pozriem na cestovný poriadok podozrivo neroztrhaného charakteru a vidím platnosť od predvčera. Zlá predtucha bola vystriedaná hysterickým záchvatom. Zdvíham telefón:,,Ahoj Veronika, povedz skúšajúcemu, že sa zrdžím...“

To bolo pred rokom, odkedy som si zvykla skôr ako všetko ostatné skontrolovať platnosť cestovných poriadkov. Rušenie spojov ako také ma už ani nevytáča, človek si zvykne aj na povraz, ale v kombinácii s novými bezpečnostnými opatreniami SAD Hocičo je to na porážku.

Totiž od čias nejakých tých dosť nepríjemných havárií diaľkových spojov boli zaužívané niektoré zmeny, napríklad tá, že autobus neberie ľudí na státie, lebo všetci musia sedieť zabandážovaní pásom.

Bravó, pomyslela som si v prvom momente, keď som bezpečne upevnená sedela s knihou na kolenách vo vyhriatom buse.

Doriti, pomyslela som si v druhom momente, keď ma v pondelok ráno nechal šofér spolu s tridsiatimi ľuďi stáť na stanici, že nás nemá kam uložiť.

,,O dvadsať minút ide ďalší.“ Zakričal šofér cez zatvárajúce sa dvere na nás stojacich neveriacky na nástupišti. Od 14. 12. 08 už o dvadsať minút nepríde nič.

Aby som nikomu nekrivdila, skontrolovala som, či príslušné SADky po zrušení celotýždňových spojov náááááhodou neposilnili linky v pondelok a vo štvrtok, kedy pravidelne húfy ľudí migrujú hore dole a pravidelne zostávajú stáť na rôznych staniciach v rôznom stupni hystérie. Možnosti sú dve: áno, posilnili; nie, neposilnili. Ale sme na Slovensku, takže od prvej možnosti môžeme rovno abstrahovať.

Úžasné, úžasné, úžasné... Ani nemá zmysel sa rozčuľovať, aj tak s tým nič nespravím, ale existuje niečo nelogickejšie ako poslať JEDEN ranný autobus s kapacitou cca 40 miest na sedenie na trasu TN-BB, v pondelok, keď na každej zo zastávok stojí minimálne 10 a maximálne 40 ľudí snažiacich sa dostať do práce a do školy??? Hovorím o spoji 5:40 z TN, ktorý je o 7:00 v PD a o 8:40 v BB a je to najvyťaženejší ranný bus do Bystrice, lebo ísť z PD, čo je najplnšia zastávka, o 8:05, kedy ide najbližší, je každému neskoro.

Ľutujem chudákov šoférov, ktorí si to odnášajú a ktorým ľudia bojovnejšej nátury nadávajú z nástupišťa do buzeratnov, ako som toho bola svedkom minulý mesiac zhodou okolností v spomínanom rannom spoji TN-BB. Predpis je predpis.

Nechcela som politizovať, ale ako je možné, že nie sú peniaze na chod autobusovej dopravy a prevádzku spojov, ale na vykrytie dvojmiliardového Počiatkovho prehraného súdneho tipossporu sa verejné, podotýkam VEREJNÉ, zdroje nájdu. Toto je to Ficove Štát ľudu? Tak díky. Hlavne, že hrzdavý vládny špeciál je zreparovaný a Gašpar Ivanovič sa môže vyvážať na návštevy za účelom podávania spotených rúk a zdvorilých úsmevov.