Pente-sileia sa pre neho nejako nenadchla. To nie ako ja.
Rozoberať orientáciu či dokonca pohlavie Antonyho Hegartyho naozaj nebudem. Úprimne, je mi to jedno. Človek s takým citom v hlase pre mňa môže byť aj na horalkách závislý hermafrodit zbierajúci céčka.
Článok v onom denníku bol napísaný pri príležitosti Antonyho koncertu vo Viedni, autor sa nadchýňal a velice tam každého posielal. To čo je? myslím si. Nikdy som o takom niekom nepočula, to je dobré znamenie, lebo to tým pádom nebude žiadna všade pretriasaná Rihanna ani veľkohubý rapper v o tri čísla väčšej mikine s korunovačnými klenotmi na krku, čo vyrastal v ghete, yeah...!
S neznámymi interpretmi mám dobré skúsenosti.
Zohnala som album I´m a Bird Now.
Vypočula som si album I´m a Bird Now.
Zabuchla som sa do albumu I´m a Bird Now.
Nezameniteľný hlas má ten človek, prejav, ktorý vháňa slzy do očí, po vypočutí piesne Bird Ghul, ktorá je strategicky umiestnená nakoniec, som už nemala pochýb, že som zasa raz totálnou náhodou naďabila na skvost. Áno, je to album nešťastnej duše. Znie tak a má tak znieť. Ľudia ako Antony to nemajú v živote ľahké, hľadajú, najprv seba a potom niekoho, kto by to pochopil. Aj o tom je Hope there´s someone.
Klavír a nevtieravé vokály.
Nástojčivá a rytmická Fistfull of Love.
Ťahavá a nostalgická Spiralling.
Antony má na svete nový album, The Crying Light, mám ho, ale ešte som ho nepočula. Ešte som nepredýchala ani ten prvý.
Komentáre
:)
Užívaj leto