Dnes som bola u sesterky, pretože ju učím anglinu (neverila by som, koľko radosti vie učiteľovi spôsobiť, keď vidí, ako decko, čo pred mesiacom nevedelo ani I am, you are, teraz plynule a s prijateľným prízvukom povie Shut up you cow, I´m learning!) no a tá sesterka má sestru, moju druhú sesterku. A tá je geniálna hráčka na akordeón.
Aby ste rozumeli, milujem hudbu, nemôžem bez nej žiť, moja mama volá môj mp3player „bajpas“, lebo ho všade zo sebou nosím a bez neho ani z domu nevýjdem. Ale nikdy som nič súvislého nezahrala. Moje občasné flirty s gitarou skončili rovnako neslávne, ako všetky ostatné flirty. Pretože ja k tomu sadnem a za hodinu chcem hrať prinajmenšom ako Noel Gallagher. My cholerici nemáme trpezlivosť ani na to, aby sme si pri vyzúvaní rozviazali šnúrky na topánkach.
No a táto sesterka len tak sadla na stoličku, privalila sa harmonikou a začala len tak na rozcvičku dávať skladby z Tiersenovej Amelie, na čo som ja nemohla pokračovať vo výuke anglického jazyka, lebo som hľadala svoju sánku, ktorá mi padla dakde po stôl.
„Je to primitívne, chceš, naučím ťa to.“
Jasné, že som chcela, lebo ja vždy všetko strašne chcem a potom sa na to vybodnem.
Samozrejme, že som za tú hodinu pochopila iba ako sa má držať ktorá ruka („Lakeť hore!“; „Nezdvíhaj prsty, nechaj ich zľahka na klaviatúre!“; „Vystri sa!“) ale po tejto kúre som bola schopná zahrať Kohútika jarabého, chápete???? No a to je to, z čoho som taká unesená. Proste ja som na nástroji, ktorý ani neviem ako funguje zahrala kohútika jarabého len tak. Poviete si: „Kohútika zahrám aj na vrchnáku od horčice, lama...“ ale toto bola moja prvá súvislá pesnička, nie len tri krát random trcnúť do strún a ziapať „How I wish, how I wish you were here!“, tak mi neberte moje nadšenie, opadne aj samé;).
Tak sme sa dohodli, že vždy po hodine angliny bude hodina hudobnej, lebo nikdy nie je neskoro začať. A tak sa teším a zatiaľ čo moja študentka dostala na úlohu napísať o svojom dennom harmonograme, ja sa učím čítať noty. A baví ma to viac, ako študovať poskytovanie verejných statkov územnou samosprávou, bahh...
Komentáre
;))
Dear Sinéad
believer,
a OZAJ! nemám s kým ísť na The Australian Pink Floyd do Ostravy, nechceš ísť?:)
No problem Sinead
A The Australian Pink Floyd som zhliadol na dvd práve minulý týždeň, je to niečo úžasné, keď si odmyslíš hlas a obraz tak to nerozoznáš od pravých Floyďákov. Počas celého koncertu som mal spustenú sánku na pol žrde. A kedyže sú v Ostrave???
.. a tá ájsíkjú konverzácia ma zaujíma :)
noo....
to je zle keď sú prvé rady vypredané
No a potom to strihneme vanom na juh, nech aj kus krajiny vidíme :)
držím palce,
:D