sinead

Takto... sedím si doma pri PC, namiesto smolenia bakalárky po neviemkoľký krát prechádzam dvanáste a zároveň posledné kolo prudko návykovej hry Zuma a počúvam Fleet Foxes. A nemôžem sa spamätať z toho, akí sú tí Fleet Foxes geniálni. A sa o to s vami chcem podeliť, lebo keby sa o to so mnou niekto nepodelil, neslintala by som teraz na klávesnicu. A ja rada slintám na klávesnicu...

Päťčlenné vlasaté zoskupenie z Washingtonu spravilo taký album, že až. Všeliaki hudobní kritici nad ním slastne krochkali, podobne ako ja s kolegyňami nad grilovanými rebrami v jednom nemenovanom podniku, odkedy vyšiel. Nádherná hudba, krásne zladené hlasy, ľúbezné texty. Stiahla som si a nechala album kysnúť v zložke Music, lebo som bola natoľko pasadnutá Bon Iverom a jeho dokonalým debutovým počinom, že som si nechcela nijakovsky kaziť chuť. A že by som si ju nepokazila, som zistila pred pár týždňami, keď som si ich námatkovo pustila a že TO ČO JE???!!!??

Niečo prekrásne, ľudia, ak nepotrebujete k šťastiu drnčiace elektrické gitary (ja teda drnčítka môžem, ale nie sú podmienkou) ani sínusové techná a kosínusové dnb, ak si libujete v melodike a pavučinovej jemnosti piesní, ak vás tri akordy  a dvojhlas dokážu priviesť do stavu úplného blaha, okamžite si Foxes zožeňte, ak teda nemáte. Môžem byť nápomocná ;)

Aj toho Bon Ivera, čo je tiež jeden z najlepších vecí, čo rok 2008 so seba vysúkal. Podobne nežné piesne, podobne citlivé texty. Chlapík sa zavrel do chalupy uprostred ničoho a zosmolil tam v bezprostrednom kontakte s prírodou a jej živlami album For Emma, forever ago, ktorý ma ohlodal na kosť. Jednoduchosťou a priamočiarosťou, úprimnosťou, pokojom, radosťou, nádejou a smútkom. Chcela by som byť na mieste tej Emmy, ach...